Inšpirujte sa najväčšími lídrami v dejinách a vybudujte podľa nich svoju firemnú kultúru

Laetitia Vitaud

Editor in Chief

Martina Milcent

Prekladateľka

Vo svojej najnovšej knihe What You Do Is Who You Are (Ste to, čo robíte, pozn. prek.) sa Ben Horowitz vydáva do minulosti, aby poukázal na príklady silných kultúr, z ktorých čerpá inšpiráciu vo svojom podnikaní.

Čo je to firemná kultúra? Ako ju vytvoriť tak, aby splnila svoj účel? Ben Horowitz, úspešný autor a rizikový kapitalista zo Silicon Valley, trvá na tom, že „ste to, čo robíte”, a od toho závisí vaša firemná kultúra. S nepopierateľným rozprávačským talentom prevádza Horowitz svojich čitateľov na ceste dejinami, aby im pomohol objaviť hodnotné lekcie v oblasti firemnej kultúry a vodcovstva.

Ak vás zaujíma líderstvo a kultúra, jeho kniha z roku 2019 je povinným čítaním. Vďaka nej pochopíte, čím kultúra nie je, a odhalíte úskalia, ktorým by ste sa mali v práci vyhnúť.

„Kultúra nie je zoznam hodnôt, ktoré vyvesíte na stenu. Nie je to to, čo hovoríte v prejavoch alebo na mítingoch. Neznamená ani to, čomu veríte. Kultúra je to, čo robíte a kým ste.“

Ben Horowitz

Ben Horowitz je spoluzakladateľom a hlavným partnerom známej firmy rizikového kapitálu Andreessen Horowitz. Táto kniha však nie je jeho prvotina. Kniha Hard Thing About Hard Things z roku 2014 (kniha vyšla v češtine pod názvom S potížemi je jedna potíž, pozn. prek.) je úprimným a zábavným popisom jeho rokov podnikania a manažovania. Dnes patrí v biznis literatúre medzi klasiky.

Horowitzova nová kniha čerpá z ponaučení veľkých vodcov v dejinách, ktorí vyhrali vojny a dobyli impériá s obzvlášť silným zmyslom pre kultúru. Zároveň rozobral prípadové štúdie súčasných firiem, vrátane tých zo Silicon Valley.

„Kultúra vášho podnikania závisí od toho, ako sa prijímajú rozhodnutia, keď nie ste prítomní. Je to súbor zásad, ktoré vaši zamestnanci používajú na riešenie problémov, ktorým každý deň čelia. Takto sa správajú, keď sa na nich nikto nepozerá. Ak metodicky nevytvoríte svoju firemnú kultúru, potom bude založená hlavne na náhodách. A niektoré z nich môžu byť fatálne.“

Ben Horowitz

Firemná kultúra má obrovskú silu

O tomto koncepte každý rád hovorí, ale nikto vlastne nevie, čo presne znamená. Čo je kultúra? Horowitz, podobne ako ostatní, považuje za jednoduchšie povedať to, čím kultúra nie je. „Sú psy v kancelárii a joga v oddychovej miestnosti považované za kultúru? Nie, to sú výhody.” Hoci zámery sú dobré, nie sú ani zďaleka dostatočné na podporu zdravej kultúry. Kultúru možno skutočne zmeniť náhodou. „V armáde sa hovorí, že ak vidíte niečo priemerné a nič s tým neurobíte, stanovíte tým nový štandard.“

„Podniky sú podobne ako gangy, armády či národy veľkými organizáciami, ktoré rastú alebo sa rozpadajú v závislosti od každodenného správania ľudí, ktorí sú ich súčasťou.“

Ben Horowitz

Horowitz ponúka krátku a účinnú definíciu kultúry. „Kultúra nie je súbor magických pravidiel, vďaka ktorým sa každý správa tak, ako by sa mal. Je to systém správania, ktorý bude väčšina ľudí väčšinu času nasledovať. V tom spočíva obrovská sila. Aj keď sa časom mení a rozhodne nestačí v prípade, keď máte produkt, ktorý nikto nechce. Kultúra je veľkou silou vesmíru.” 

Horowitz si vybral štyri „modely“, ktoré uspeli pri zakladaní kultúr.

Prvým z nich je Toussaint Louverture, haitský politik z 18. storočia, ktorý úspešne „preprogramoval“ kultúru otroctva a viedol jedinú úspešnú otrockú revoltu v ľudských dejinách. Druhým je bušidó, samurajský kódex, ktorý umožnil samurajom vládnuť v Japonsku 700 rokov a formovať japonskú kultúru. Tretím je Džingischán, pôvodom z malého kmeňa, ktorému sa podarilo vybudovať najväčšiu ríšu na svete. A napokon Shaka Senghor. Tento muž bol odsúdený na 19 rokov väzenia za vraždu a vo väzení viedol mocný gang väzňov. Nakoniec sa mu podarilo presvedčiť ich, aby prestali s násilím, začali pracovať a konať dobro.

Sedem lekcií podľa Toussainta Louvertura

François-Dominique Toussaint Louverture (1743 – 1803) bol haitský generál, ktorý viedol prvé a jediné úspešné povstanie otrokov. Počas napoleonskej éry urobil zo Santa Dominga autonómnu kolóniu a sa stal jej guvernérom.

Horowitz opísal Louverturových 7 kľúčových pravidiel, ktoré vysvetľujú jeho úspech:

  • Udržať to, čo funguje. Nato, aby Louverture vyhral, ​​použil už existujúce kultúrne sily. Napríklad vúdú piesne, ktoré spievali otroci, sa používali ako pokročilá komunikačná technológia. Podobne, ako keď Steve Jobs prevzal spoločnosť Apple, čerpal z aspektov firemnej kultúry, ktoré ju v minulosti odlišovali (dizajn, integrácia hardvéru/softvéru atď.).
  • Vytvoriť šokujúce pravidlá. Louverturovo šokujúce pravidlo malo napríklad zakázať konkubíny svojim dôstojníkom. Chcel tým dosiahnuť to, aby sa dôvera stala súčasťou kultúry skupiny. „Manželstvo, čestnosť a vernosť boli symbolmi spoločnosti, ktorú chcel Louverture viesť.“ Šokujúce pravidlo vytvára príležitosť na objasnenie kultúry. Napríklad pravidlo Amazonu „zákaz prezentácií v Powerpointoch na schôdzach“ je dokonalým príkladom šokujúceho pravidla.
  • Oblečenie ako znak úspechu. Louverture a jeho vojaci nosili najsofistikovanejšie vojenské uniformy. Veril, že obliekanie ovplyvňuje správanie. Chceli sa obliecť ako tí, ktorí im dominovali. 
  • Integrovať externých vodcov. Radšej, ako by mal Louverture porazených vodcov popraviť, vytvoril s nimi alianciu a často ich nechal vládnuť v niektorej z oblastí na základe ich znalostí miestnej kultúry. Horowitz tvrdí, že veľká kultúra sa musí prispôsobiť okolnostiam. To znamená „prijať externého lídra trhovej kultúry v oblastiach, ktoré chcete dobyť“.
  • Prijímať rozhodnutia, ktoré odzrkadľujú kultúrne priority. Louverture nechal majiteľov plantáží žiť, pretože ekonomický blahobyt krajiny bol dôležitejší ako pomsta. Pred desiatimi rokmi spoločnosť Netflix vylúčila všetkých vedúcich pracovníkov zodpovedných za činnosť DVD z týždennej schôdze, s úmyslom orientovať firemnú kultúru na obsah a streamovanie.
  • Podniknúť kroky. „Žiadna kultúra nemôže prosperovať bez nadšenia jej vodcu.“ Kultúru môžu definovať aj náhodné činy vedúceho pracovníka. Napríklad tým, že Hillary Clintonová uprednostnila osobné pohodlie pred bezpečným používaním e-mailov, nasmerovala kultúru svojej kampane mimo otázky bezpečnosti. Nepriamo to však spôsobilo hacknutie účtu správcu kampane.
  • Vysvetliť etické princípy. Louverture postupne zaviedol náročnejšiu normu správania vo svojej armáde otrokov. Nie ako v prípade spoločnosti Uber, v ktorej sa po uverejnení článku Susan Fowlerovej odhalila neetická kultúra.

Samurajovia, majstri 360 stupňovej kultúry

Samurajovia, členovia bojovnej triedy feudálneho Japonska, mali kódex správania, ktorý im umožnil vládnuť v Japonsku až 700 rokov. Podľa Horowitza sa bušidó (hlas bojovníka, pozn. prek.) inšpiruje šintoizmom, budhizmom a konfucianizmom a opiera sa o „dôkladný prístup k budovaniu 360 stupňovej kultúry. Samurajovia definovali kultúru ako súbor cností. Hodnoty sa limitujú na naše presvedčenie, zatiaľ čo cnosti sa prejavujú v našich konaniach. Sú to naše činy, ktoré sa počítajú.

Japonská kultúra sa vyznačuje mimoriadnou dôkladnosťou a záujmom o kvalitu. Jedno z prekvapivých pravidiel bušidó pripomína, že nikdy nesmieme zabudnúť na smrť.

Ak si uvedomíte, že každý váš čin môže byť posledný, všetko, čo robíte, dostane hlbší zmysel. 

Všetky princípy bušidó fungovali spolu ako systém. Česť bola považovaná za nesmrteľnú súčasť každého bojovníka. Horowitz dopĺňa: „Vaša osobná reputácia by mala byť prítomná vo všetkom, čo robíte. Ste na to pripravení?“ Zdvorilosť je komplexným súborom pravidiel, ktoré určujú, ako by sa mali samurajovia správať v každej situácii. Úprimnosť je začiatkom a koncom všetkého.

Väzeň Shaka Senghor a prečo je dôležitý prvý deň v práci? 

Shaka Senghor (skutočným menom James White) bol odsúdený za vraždu na 19 rokov. Vo väzení sa mu podarilo viesť gang. Neskôr využil svoju vedúcu pozíciu a presvedčil členov gangu, aby konali v záujme dobra.

Na začiatku svojho uväznenia v štátnom väzení bol Shaka najskôr väznený v izolácii. V deň, keď mohol po prvýkrát vyjsť von, bol svedkom toho, ako jeden spoluväzeň bodol do krku iného spoluväzňa. Touto udalosťou sa začal proces jeho prijímania do väzenskej kultúry.

„Ľudia sa najviac dozvedia o možnosti úspechu vo vašej firme práve v prvý deň. Nedovoľte preto, aby bol prvý dojem nepravdivý alebo náhodný,“ vysvetľuje Horowitz významnosť prvého dňa v novej práci. 

Džingischán a inkluzívna kultúra

Džingischán (1162 – 1227) bol zakladateľom a cisárom mocnej ríše Mongolov, ktorá sa stala najväčšou ríšou v histórii. Prišiel k moci spojením mnohých kočovných kmeňov zo severnej a východnej Ázie. Horowitz považuje Džingischána za najefektívnejšieho vojenského vodcu v dejinách. Za svoj úspech vďačí vo veľkej miere schopnosti vytvoriť „inkluzívnu kultúru“.

Tri piliere Džingischánovej úspešnej kultúry sú meritokracia (vláda osôb podľa zásluh, pozn. prekl.), lojalita a inklúzia.

  • Džingischánova armáda pozostávala výlučne z bojovníkov, ktorí si boli rovní a vedeli sa rýchlo pohybovať. Premenou svojej armády na meritokraciu ju Džingischán zbavil všetkých priemerných bojovníkov, ktorí jej bránili víťazstvu.
  • Lojálnosť vyhlásil Džingischán za vyšší princíp a získal tým veľkú výhodu. Keď bol lojálny voči svojim vojakom, oni boli rovnako lojálni voči svojmu vodcovi.
  • Džingischán začlenil porazené jednotky do svojej armády a považoval sa za vodcu, ktorý presadzuje zásadu rovnakých príležitostí, čím si okamžite získal popularitu. Podporoval tiež zmiešané manželstvá, aby pomohol do svojej ríše začleniť všetky kmene.

Vytvorte si vlastnú firemnú kultúru

Neexistuje jediný prístup k vytváraniu firemnej kultúry. Musí zodpovedať cieľu, poslaniu, stratégii a obchodnému modelu. Okrem toho sa musí neustále vyvíjať, aby pomohla spoločnosti čeliť novým výzvam.

„Kultúra je odrazom toho, po čom túžite.“

Horowitz povzbudzuje svojich čitateľov, aby boli sami sebou. „Kľúčom k vodcovstvu je ostať sám sebou. Ak sa pokúsite byť niekým iným, nielenže nebudete schopní viesť, ale budete sa hanbiť, keď vás budú ľudia napodobňovať.“ Jeho rada pripomína slávny citát, ktorého autorstvo sa často pripisuje Oscarovi Wildovi: „Buďte sami sebou. Všetci ostatní sú už obsadení.“

Každá kultúra musí odrážať osobnosti zakladateľov spoločnosti a musí byť týmto spôsobom aj navrhnutá. Každá kultúra však bude mať aj iné charakteristiky. V závislosti od ich poslania môžu rôzne skupiny vytvoriť rozličné subkultúry. Horowitz v knihe vysvetľuje, že predajné a produktové tímy majú v rámci spoločnosti často rôzne subkultúry: „Keď položíte otázku technikovi, inštinkty mu napovedia, aby na ňu odpovedal čo najpresnejšie. Keď položíte otázku obchodníkovi, pokúsi sa pochopiť otázku, ktorá sa skrýva za touto otázkou.“

Ilustrácia: Pablo Grand Mourcel

Naša misia

Sme mediálna a technologická spoločnosť, ktorá si dala za cieľ dodať práci viac ľudskosti